Vláknitá izolácia funguje vo všeobecnosti na princípe mikropriestorov vzduchu uzavretého medzi vláknami bez pohybu. Ich tepelná izolačná kvalita závisí na jemnom rozvláknení s čo najväčším počtom – čo najmenších priestorov a vlákne, ktoré nesmie mať príliš vysokú tepelnú vodivosť a musí byť dostatočne dlhé. V medzivláknových priestoroch sa ako izolant udržuje vzduch bez pohybu a je základom veľmi dobrých izolačných schopností. Tieto vlastnosti vlákna obsiahnutého v Thermofloc sa dosahujú špeciálnou technológiou (turbínovou) rozvláknenia, ktoré je k vláknam veľmi šetrné a v maximálne možnej miere zachováva ich pôvodnú dĺžku. Ďalšou výhodou tejto jemnej štruktúry je menšie hĺbkové prevetranie izolácie pri jej použití v odvetrávaných konštrukciách, a tým aj zachovanie celej hrúbky pre zaistenie izolačných schopností konštrukcie.

Podľa dlhodobých výskumov vykonávaných v USA (Colorado study) bolo taktiež zistené, že celulózové izolácie majú ustálené tepelné izolačné parametre i v období veľmi nízkych teplôt, pri ktorých u iných izolantov dochádza k výraznému zhoršeniu týchto vlastností. To je s ohľadom na skutočnosť, že funkcia tepelnej izolácie nás najviac zaujíma v zimnom období veľmi dôležitý poznatok. Vždy však musí byť správne vykonaný aj celkový návrh konštrukčnej skladby.

Používané prísady Thermofloc-u tvoria látky typu kyselina bóritá, Bórax pentahydrát alebo síran horečnatý. Ide o anorganické zlúčeniny, v ktorých kryštalickej štruktúre sú taktiež molekuly vody. Tieto látky menia vplyvom teploty svoju štruktúru, a tým sa zbavujú práve týchto molekúl vody. Voda sa pri teplotách cca nad 120 stupňov začne uvoľňovať a chladí tak izolačnú vrstvu pri nápore ohňa. Pri dlhodobejšom pôsobení priameho plameňa sa vplyvom postupného odhorievania vytvára sklovitá vrstvička, ktorá oheň ďalej spomalí. Je tak zaistené pomerne značné predĺženie životnosti izolovaných konštrukcií pri nápore ohňa. Pri stropnej konštrukcii s 18 cm hrúbkou bola nameraná odolnosť REI 30 minút.

Je preukázané (viď atesty), že pri použití do teploty 105 stupňov je materiál úplne stabilný a jeho štruktúra sa nemení. Nedoporučuje sa jeho použitie pri izolovaní povrchov, ktoré túto teplotu prekračujú, pretože hrozia zmeny funkcie prísad a z dlhodobého hľadiska by ochrana proti ohňu už nemusela dosahovať pôvodné parametre.

Pre pochopenie najmodernejších trendov v používaní celulózovej izolácie v stavbách je vždy užitočné pozrieť sa niekam do histórie ako všetko začalo. V najjednoduchšej forme sa izolácia prvý krát začala používať vo chvíli, keď sa prvý jaskynný človek obliekol do kože a ľahol si na hromádku slamy. Prečo tak urobil? Jednoducho preto, že potreboval izolovať a urobil to prirodzenou prírodnou cestou pomocou živočíšnych a rastlinných vlákien. Od tejto chvíle však ešte uplynulo veľa 1000 rokov do doby, keď človeka napadlo postaviť dom a plniť alebo prikladať nejaký izolačný materiál do jeho stien a strechy. V USA táto myšlienka údajne prvý krát napadla staviteľa menom Thomas Jefferson pri jeho plánoch pre dom v Monticeli. A izolácia, ktorú použil, bola, ako inak, pochopiteľne celulóza. Slovom celulóza je myslené vlákno, ktoré je základom všetkých pozemských rastlín. Drevo, papier a ostatné výrobky z rastlín sú celulózovými materiálmi. V dnešnej dobe je celulózová izolácia vyrábaná na základe recyklácie novinového papiera obohateného bóritými soľami pre zvýšenie odolnosti pred všetkými možnými vplyvmi prostredia. Avšak v dobe Jeffersona a vôbec v histórii sa rozhodnutie o použití určitého druhu materiálu robilo hlavne podľa suroviny a jej dostupnosti. V jeho dobe bolo najdostupnejším materiálom drevo, takže izolácia bola vyrobená z lyka a kôry uzavretej v papierovom obale.

Do dnešných dní môžeme túto izoláciu nájsť v niektorých historických objektoch na severovýchode USA. U nás je obdobou takejto izolácie použitie pliev zmiešaných s vápnom pre zásypy dutých stropov. O ich stálosti a životnosti z hľadiska času sa môžeme presvedčiť na niektorých objektoch u nás i po stovkách rokov. V tridsiatych rokoch minulého storočia však začala nová éra v izoláciách a prírodné materiály na trhu dostali konkurenciu. Prvé bolo tavenie a rozvlákňovanie stružiek z výroby železa a bola na svete minerálna vlna. Potom to isté skúsili s pieskom a kremeňom a výsledkom bolo sklené vlákno, prípadne v USA povedané fiberglas. Súčasne s týmto nástupom nových materiálov sa rozvíjal aj papierenský priemysel a priniesol izolačné dosky na báze papiera určené nielen pre tepelné, ale najmä pre akustické izolácie. Ale dosky vo forme ako sa v tej dobe vyrábali čoskoro prestali byť v porovnaní najmä so skleným vláknom efektívne a na celulózu tak zostalo len malé percento trhu. Naopak popularita skleného vlákna sa naplno rozvinula po druhej svetovej vojne, kedy sa začalo odznova stavať. Nová situácia a éra návratu celulózovej izolácie vo väčšom objeme na trh nastala začiatkom sedemdesiatych rokov s nástupom energetickej kríze. Energetická panika a volanie po úsporách bolo tak veľké a dopyt trhu natoľko silný, že ich existujúce a rýchlo sa rozvíjajúce ďalšie kapacity fiberglasu nestačili vykrývať, a tak vznikol opäť priestor pre nasadenie celulózy v širšom meradle a pokročil tak zároveň vývoj výrobnej technológie rozvlákňovania suchou cestou. Širším nasadením celulózy a porovnaním objektov izolovaných sklenou vatou a celulózovou izoláciou sa v podstate opäť prišlo na to, že celulózová izolácia sklenú v mnohom predčí, čo nakoniec potvrdili i dlhodobé seriózne vedecké výskumy. Prakticky až do energetickej krízy sedemdesiatych rokov si väčšina ľudí - majiteľov domov uvedomila, aká výhoda je vlastniť dobre izolovaný dom.

Ak sa pozrieme na obrovský rozvoj výstavby v uplynulých rokoch a celkom iný prístup k pohode bývania (kúrenie ústredným kúrením) nemožno zabudnúť na fakt, že zásluhu na tom, že si to vôbec môžeme dovoliť bez extrémneho nárastu cien energie, nesie nový prístup ku kvalite tepelných vlastností domov a s tím spojeného použitia izolácie. Tento vývoj a požiadavka na stále lepšie vlastnosti izolácie podnecoval výrobcu k stálemu zlepšovaniu a modernizácii technológie. Tento proces vyvrcholil v roku 1990, kedy sa objavil prvá kus turbínového rozvlákňovača vyvinutého a dodaného americkou firmou Advanced Fiber Technology.

Na problematiku vody a vlhkosti vznikajúcej alebo natečenej do izolačnej vrstvy je potrebné nahliadnuť z niekoľkých uhlov pohľadu, ktoré platia takmer obecne pre všetky druhy vláknitých izolácií bez zvláštnej impregnácie a ochrany.

1. Vodné pary a vlhkosť, ktorú do seba izolačný materiál môže absorbovať zo vzdušnej vlhkosti okolitého prostredia.

V prípade Thermofloc-u možno obecne stanoviť skúšobnými metódami aj praxou na aplikovaných stavbách rovnovážnu vlhkosť v okolí 10%. Pri tejto vlhkosti prebieha aj valná časť skúšobných meraní tepelnej vodivosti a táto vlhkosť nie je škodlivá ani deštruktívna, jednoducho povedané je úplne „normálna“. Vzhľadom k prírodnej podstate Thermofloc je jeho snaha zbavovať sa prebytočnej vlhkosti veľmi intenzívna a privádza ho vždy veľmi rýchlo k optimálnych vlastnostiam.

2. Vodné pary, ktoré prechádzajú izolačnou vrstvou a môžu sa skondenzovať na vodu. Táto voda môže skondenzovať priamo v izolácii alebo na konštrukcii nad izoláciou a následne odkvapkať do izolácie. Voda znehodnocuje tepelné izolačné vlastnosti a s jej zvyšujúcim sa obsahom sa rapídne zhoršuje funkcia izolácie.

S týmto javom sa zaoberá obor stavebnej fyziky. Konštrukcie sa podrobujú pomerne zložitým výpočtom, tak aby sa podobnému javu predišlo. Je to pri našom systéme inštalácie a predaja izolácie Thermofloc aj jeden z dôvodov, prečo ju nepredávame komukoľvek ako „rožok v obchode“, ale snažíme sa vždy aplikovať pomocou profesionálnych aplikačných firiem, ktoré Vašu požiadavku posúdia a doporučia najvhodnejšie riešenie, ktoré môžu v rámci servisu podporiť aj výpočtom. Chyby sa niekedy vyskytujú aj v celkom nových projektoch.
Je však potrebné povedať, že tieto poruchy vznikajú predovšetkým neodbornosťou, ľahkovážnym prístupom a technologickou nedisciplínou aplikácie. Výber správnych materiálov je na našom stavebnom trhu dostatočný a je potrebné iba správne zvoliť ako materiál tak aj firmu.

3. Voda, ktorá z najrôznejších dôvodov do izolácie natečie.

Problém, ktorý nastáva pri natečení vody, je treba riešiť s rozvahou. Pri malom natečení neznamená táto voda znehodnotenie, ktoré by znamenalo výmenu izolácie. Thermofloc má ako jednu zo svojich aplikačných metód – „mokrý nástrek“, pri ktorom sa voda používa ako súčasť technologického postupu. Pokiaľ je priestor dobre odvetraný, je prírodnou schopnosťou Thermofloc-u rýchlo vodu odpariť a vrátiť sa do pôvodného stavu.

Thermofloc je voľná vláknitá izolácia, ktorá sa aplikuje nafúkaním pomocou aplikačných strojov.
Je nutné rozlíšiť, do ktorej konštrukcie na stavbe sa materiál aplikuje.

• Na vodorovné plochy sa aplikuje materiál s čo najnižšou objemovou hmotnosťou. To znamená, že na každý 1m³ izolácie sa spotrebuje iba 30 – 40 kg izolačnej celulózovej vlny. Normované zosadnutie pre tento prípad je do max. 15% (u minerálne vláknitých izolácií je to 20%). Skutočnosť dosahovaná po niekoľkých rokoch je cca 10%. Znamená to pre zákazníka, že v prípade, ak chce mať trvale zaizolované vrstvou napríklad 20 cm, mala by mu aplikačná firma nafúkať vrstvu o hrúbke cca 22 až 23 cm. Tento jav sa využíva aj pri aplikácii do uzatvorených stropov, kde sa môže stať , že sa izolácia dotkne horného záklopu v priebehu aplikácie. Po určitom čase sa však vrstva málo zníži a vzduchová medzera sa obnoví. Predpokladom je však práve aplikácia čo najnižšej objemovej hmotnosti.
• Na šikmé plochy pri prevedení izolácií medzi krokvy a podobne, sa musí množstvo materiálu na 1m3 zvýšiť na cca 40 – 60kg. Tato objemová hmotnosť sa zvyšuje podľa sklonu konštrukcie. Najnižšia hranica sa používa pri strechách s nízkym sklonom a najvyššia pri strmých strechách. V týchto prípadoch musí predísť akémukoľvek zosadnutiu.
• Najnáročnejšie je vyplňovanie kolmých stien. Tam musíme použiť na každý m3 tepelnej izolácie Thermofloc 55 až 65kg . Horná hranice sa využíva pri prefabrikovaných domoch, ktorých diely vyplnené izoláciou sa prevážajú na stavbu niekoľko stoviek kilometrov. V priebehu transportu nesmie dôjsť k akémukoľvek zosadnutiu, inak by sa tvorili tepelné mosty.

Tieto parametre sa vo výrobe testujú každý deň a údaje o dosiahnutých výsledkoch sa archivujú.
Výrobca je certifikovaný podľa ISO 9001:2001 a dozor nad kvalitou výroby vykonáva mimo domáceho TZÚS súčasne niekoľko zahraničných skúšobní z krajín, do ktorých je Thermofloc exportovaný (Nemecko, Rakúsko, Poľsko.. ). Parametre sú v súladu s európskymi normami.

V rámci dozoru zahraničných skúšobní, vykonal výrobca niekoľko desiatok stavieb s rôznymi druhmi konštrukcií, pri ktorých neboli zistené žiadne závady.

Pokiaľ je požadovaná aplikácia napríklad na pôvodnú historickú klenbu, kde by materiál mohol skĺznuť, je technologicky prevedené mierne zvlhčenie cca 15 – 20 % vody v priebehu zafukovania. Táto vrstva priľne k múru a je stabilná a odolná nielen proti skĺznutiu, ale aj proti zosadnutiu. Voda obvykle vyschne do 5 až 10 dní a z izolácie sa vytvorí presne doska na mieru, kopírujúca akékoľvek výstupky a zaoblenia.

V rámci interných testov výrobca pripevnil segment drevodomu o vnútorných rozmeroch 80 x 240 x 20 cm z dosiek OSB na nákladný automobil. Tento segment prešiel po českých vozovkách 2000 km a bol naplnený izoláciou Thermofloc s objemovou hmotnosťou 65kg/m3. Výsledok stability vyplnenia dokáže posúdiť i laik. Ako vidieť na druhej fotografii po odkrytí hornej tretiny segmentu, nevytvorila sa žiadna medzera, ktorá by mohla byť tepelným mostom.